Freediving-úskalia tohto športu a riziká

Dala by sa položiť otázka - že až kam sa dá zájsť vo Freedivingu... V minulosti sa hĺbky 50m , 100m zdali nedosiahnuteľné a predsa - nedávno bola dosiahnutá hĺbka 253m na nádych! A v statickej apnoe čas 11,35min! Pri tak dlhom apnoe čase by bola väčšina ľudí mŕtva.

Ťažko povedať že až kam sa dajú posúvať dosiahnuté hĺbky a apnoe časy...

Ale už teraz sú dosiahnuté výsledky za hranicou chápania...

Teraz trochu Freediving histórie. Asi najznámejší priekopníci Freedivingu sú Talian Enzo Maiorca ten v roku 1962 dosiahol hĺbku 50m a Francúz Jacques Mayol ktorý v roku 1976 pokoril magickú hĺbku 100m! Rivalita týchto dvoch freediverov sa stala námetom pre kultový film o Freedivingu Magická hlbočina Už v rokoch keď chcel a nakoniec aj úspešne pokoril Jacques Mayol magických 100m lekári a ďalší vedci tvrdili že to nie je možné, že ho to zabije. Odvtedy táto hranica už bola veľakrát prekonaná. Rakúšan Herbert Nitsch dosiahol hĺbku 253m Mayola teda prekonal o 153m!!! ★Freediving by sa dal rozdeliť do niekoľkých výkonostných tried:

1. Potápanie na nádych do malých hĺbok 5-15m , apnoe časy 1-3min ( sem patrí väčšina rekreačných potápačov " freediverov") Táto kategória predstavuje minimálnu fyzickú záťaž a riziko. Ale aj v tejto "kategórii" sa odporúča ovládať aspoň základy fyziológie nádychového potápania, mať dobrú kondíciu a dobré plavecké schopnosti, rovnako ovládať prvú pomoc pre prípad nehody.

2. Potápanie na nádych do stredných hĺbok 20 -50m Táto kategória už vyžaduje väčší tréning a adaptáciu na prostredie pod vodou. Rovnako aj riziko rôznych zdravotných problémov a nehôd sa zvyšuje ( pri týchto hĺbkach už pripadá do úvahu DCS, Dusíková narkóza) rovnako riziko blackoutu je už oveľa vyššie

3. Potápanie na nádych do veľkých hĺbok 60-100m a viac Toto potápanie je veľmi náročné po všetkých stránkach. Od freedivera vyžaduje náročný dlhodobý tréning ktorý je zameraný na fyzickú a psychickú prípravu, dokonalú adaptáciu na prostredie pod vodou.

Táto kategória kladie na telo freedivera extrémnu záťaž. Riziko zdravotných problémov, nehôd je veľmi vysoké. Táto kategória je extrémne riziková.

 Freediving vybavenie

 Používajú sa masky s malým vnútorným objemom , dlhé plutvy , snorchle bez výdychového ventilu, špeciálne Freediving obleky( ktoré si väčšinou dávajú freediveri robiť na mieru) , špeci freediving opasok , ďalej na fotke môžete vidieť záťažový "obojok" , povrchovú bóju ktorá zároveň slúži aj ako "odkladacíe" miesto a bezpečnostný úväzok s ktorým je freediver prepojený so zostupovým/výstupovým lanom , rovnako tu môžete vidieť monoplutvu ktorú používa pomerne veľa freediverov.

Určite si poviete ako môžu freediveri dosahovať také časy a hĺbky - keď bežný človek často ledva zadrží dych na 1min. Freediveri využívajú diving reflex ktorý má každý človek len oni ho rozvíjajú. Diving reflex by sa dal zhrnúť do niekoľkých bodov:

1. Bradykardie = spomalenie srdcového rytmu

2. Presunutie krvi z periférie k životne dôležitým orgánom ( mozog, srdce, pľúca)

3. Periférnej vazokonstrikcie -presun krvi hlavne do pľúc

4. Pľúcno- cievne naplnenie plazmou ako prevencia atelektázy ( kolapsu) pľúc so zvyšujúcim sa okolitým tlakom

5. Zmnoženie červených krviniek ( dlhodobý efekt) za účelom lepšieho okysličenia tkanív

6. Mentálnej adaptácie. Samozrejme že to nie je len o Diving reflexe ale aj náročnom tréningu nie len vo vode ale aj na suchu , freediveri používajú rôzne cvičenia z jógy + ďalšie mentálne cvičenia rovnako mnohí majú diétny režim. Freediveri hlavne na súťažiach robia " pakovanie pľúc. Jedná sa o silové vtlačenie vzduchu z úst jazykom do dýchacích ciest/pľúc tesne pred zanorením. Tento manéver môže zvýšiť kapacitu pľúc až o 2l Tento manéver je ale veľmi nebezpečný a hrozí hemoragický edém pľúc, pretlaková barotrauma pľúc a následne vzduchová embólia + ešte môže nastať cirkulačná synkopa ešte pred zanorením.

 Veľmi často sa u freediverov vyskytuje SAMBA čo je slengový výraz pre narušenie až úplnú stratu pohybovej kontroly ktorá je podmienená hypoxiou CNS ( častý výskyt hlavne pri Statickej apnoe kde FD dosahujú extrémne apnoe časy) Ďalej sa často vyskytuje Shallow water Blackout = strata vedomia ku ktorej hlavne dochádza pri návrate k hladine v relatívne malej hĺbke cca 20-10m pod hladinou. Vyšší tlak vo väčšej hĺbke spôsobuje , že kyslík sa v tele spotrebováva efektívnejšie - pri výstupe sa objem vzduchu vracia do pôvodného stavu , pričom obsahuje podstatne menej kyslíka čo na zachovanie vedomia už často nestačí.

Blackout spôsobuje aj hyperventilácia kde v dôsledku usilovného, rýchleho a hlbokého dýchania dochádza k zníženiu CO2 pod normálnu hladinu - keď nastane stav zvaný hypokapnia . Hladina CO2 totiž vyvoláva v tele určitý impulz na dýchanie / nadýchnutie . Pokiaľ je táto hladina znížená dochádza k oneskorenému podnetu na nádych. V dôsledku toho sa môže hladina kyslíka v krvi znížiť natoľko že nasleduje bezvedomie . Tento Blackout sa tiež často vyskytuje pri Statickej apnoe kde sa FD snažia vydržať čo najdlhšie a "impulzy" na nádych vedia ovládať a vôľou prekonať ale niekedy to prešvihnú a nastane Blackout teda strata vedomia - tento stav nastáva rýchlo a bez varovania!

Z tohto dôvodu majú pri tréningu ale aj súťažiach pri sebe safety divera ktorý na nich dohliada a majú dohodnuté kontrolné signály . Ak nastane Blackout a freediver je rýchlo vytiahnut.na hladinu tak zvyčajne rýchlo príde k návratu vedomia (stačí fuknúť do tváre , občas treba pár umelých vdychov - tieto podnety zvyčajne stačia na reštart dýchania) Horšie je ak FD zostane pod vodou/tvárou dole bez pomoci kde následne hrozí utopenie . Hlavne z dôvodu Samby a Blackoutu by nemali FD potápať sami a ich doprovod/ dozor by mal ovládať prvú pomoc ktorá má pri Freedivingu určité špecifiká.

U potápačov dochádza pri Blackoute k laryngospazmu čo je reflexný obranný mechanizmus , ktorý zabraňuje utopeniu . Laryngospazmus môže trvať 30 sec ale aj 2min z tohto dôvodu musí byť FD čo najrýchlejšie vytiahnut.von (hlavne tvarová časť) lebo ak laryngospazmus povolí a FD je stále pod vodou nastane topenie.

po 1.Laryngospazmus povolí ak telo vyčerpalo všetok kyslík ,

po 2. Ak je bezvedomie ( hypoxia) už tak hlboká , že autonómny nervový systém prestane fungovať

po 3. Nejaký silný vonkajší podnet signalizuje , že dýchanie je už bezpečné.

 Nedávno sme tu mali príspevok o úmrtí Českého Freedivera počas tréningu na bazéne . Následne sa niekoľko ľudí pýtalo čo sa stalo alebo prečo sa to stalo. Tak si teda dáme niake základné informácie o Freedivingu - kde následne nájdeme odpoveď na to čo sa stalo a prečo . Čo je to vlastne Freediving? Freediving = potápanie na nádych. Poslednej dobe sa teší veľkej popularite - na rekreačnej a aj súťažnej úrovni kde padajú až neuveriteľné rekordy. Svetový freediveri dosahujú neskutočné časy a hĺbky. Napr.v disciplíne Statická apnoe bol mužský rekord 11,35 min a pri hĺbkovej disciplíne No Limit sa jednalo o hĺbku 253m !!! Len tak na porovnanie ak je mozog bežného človeka bez kyslíka cca 5 min dochádza k jeho nezvratnému poškodeniu.

Súťažný Freediving má niekoľko disciplín:

Bazénové disciplíny a to: Statická apnoe ( potápač v polohe ležmo tvárou dole bez pohybu sa snaží vydržať čo najdlhšie po jedinom nádychu) /

Dynamická apnoe s plutvami alebo bez nich ( po jedinom nádychu treba zaplávať pod vodou čo najdlhšiu vzdialenosť)

Potom sú hĺbkové disciplíny: Free immersion ( potápač rúčkuje po lane do hĺbky a späť pri tejto disciplíne nepoužíva plutvy) /

Ďalšia je Konštantná váha bez plutiev ( freediver na dosiahnutie max. hĺbky používa plavecký štýl prsia) / Konštantná váha s plutvami ( freediver na dosiahnutie max. hĺbky používa len silu nôh na ktorých má freedivingové plutvy alebo monoplutvu ) /

Variabilná záťaž ( Na dosiahnutie max. hĺbky freediver používa zariadenie nazývané Sled upevnené na zostupové lano. Po dosiahnutí max .hĺbky freediver vystupuje k hladine vlastnými silami. Buď rúčkuje po lane alebo používa plutvy /

A posledná disciplína je No Limits ( zostup prebieha rovnako ako u variabilnej váhy pomocou "sledu" ale k hladine je freediver vytiahnutí pomocou balóna ktorý nafúkne v hĺbke z malej fľaše. Táto disciplína je najnebezpečnejšia rovnako je technicky, organizačne a finančne veľmi náročná. 

Chcete vyskúšať voľné potápanie Freediving alebo si kúpiť potrebné vybavenie? tu je odkaz:https://www.globdive.sk/kategoria/freediving/

Články na tejto stránke zostavujem a som autorom Igor Bohunský .

Publikovaniu článkov sa venujem 25 rokov.

Svetové odborné časopisy publikujú a hodnotia tieto príspevky,

ako vynikajúce edukačné a propagačné,

pre tento druh športového odvetvia, ako je potápanie.

Prečítajte si o krásnych a čarovných chvílach počas aktívneho oddychu.